Efektívne alebo neefektívne metódy učenia?

Vo svete tak rýchlom a plnom informácií ako je ten náš každý z nás, od detí v škôlkach cez študentov na koľajniciach až po pracujúce dospelých, potrebuje vedieť, ako sa správne učiť. Ukazuje sa, že väčšina z nás nepoužíva tie techniky učenia, ktoré sa podľa vedy osvedčujú ako najviac efektívna. Ešte horšie je, že podľa výskumov tie najčastejšie nami používané techniky, ako je opakované čítanie a zvýrazňovanie, patrí naopak medzi tie najmenej efektívne.

Vedecká literatúra hodnotí tieto techniky po desiatky rokov a na túto tému vyšlo cez tisíce článkov. Jedná sa o príliš široké a komplexné téma. Našťastie nám tím piatich popredných psychológov uľahčil prácu. V obsiahlej správe vydanej skôr tohto roku Asociáciou Psychologické Vedy (Association for Psychological Science), jej autori vedenie profesorom z Kentskej Štátna Univerzity Johnom Dunloskym dôkladne skúmajú desať učebných taktík a na základe nazhromaždených dôkazov im udeľujú hodnotenie podľa výšky ich užitočnosti. Tu je rýchly prehľad záverov správy:

Tie najhoršie

Zvýrazňovanie a podčiarkovanie vedie na zozname najmenej efektívnych techník. Aj keď na ne často narazíme, štúdie u nich nepreukazujú iné výhody ako u obyčajného opakovaného prečítaní textu. Časť výskumu dokonca naznačuje, že podčiarkovanie sa môže stavať do cesty procesu učenia. Strháva pozornosť na jednotlivé fakty, a tým sťažuje utváranie spojitostí a záverov. Skoro rovnako zlou technikou je opakované čítanie. V praxi na neho veľmi často narazíte. Má ale oveľa menšie efektivitu než rada ďalších techník, ktoré sa vám ponúkajú. Sumarizovaní alebo zápis hlavných bodov obsahu textu môže fungovať tomu, kto dobre vie, ako na to. Napriek tomu existujú lepšie alternatívy, do ktorých môžete investovať svoj čas na štúdium. Zvýrazňovanie, podčiarkovanie, opakované čítanie a sumarizovaní boli autormi zaradené medzi techniky s nízkou účinnosťou.

Tie najlepšie

Na rozdiel od známych praktík, akými je zvýrazňovanie alebo opakované čítanie, učebné prístupy s najlepšími výsledkami nie sú príliš známe mimo psychologické laboratória. Ako veľmi účinné sa javí postupné rozmiestnenie učenia v čase. Táto taktika zahŕňa rozprestretie vašich študijných sedenie v čase oproti učenia sa na jeden záťah. Nadrviť sa informácie na poslednú chvíľu vám možno umožní zvládnuť test alebo schôdzku, ale obsah z pamäte potom veľmi rýchlo zmizne. Oveľa efektívnejšie je ponárať sa do študijného materiálu v pravidelných intervaloch. Čím dlhšie si chcete informáciu pamätať, či už je to dva týždne alebo dva roky, úmerne tomu by mal byť dlhší časový interval.

Druhou, vysoko odporúčanou učebné stratégiou, je cvičné testovanie. Presne tak, ďalšie testy. Len tieto nie sú na známku. Výskum ukazuje, že už samotný akt vyvolávanie informácií v mysli posilňuje vedomosti a napomáha ich budúcemu vyvolanie. Aj keď cvičné testovanie nie je až tak rozšírenú praxou (hoci ju jej výsledky jednoznačne podporujú), je tu jedna známejšia podobná technika: používanie kartičiek. Kartičky dnes môžu reprezentovať digitálne aplikácie. Ako rozmiestňuje učenie do času, tak aj cvičné testovanie, boli zaradené medzi techniky s vysokou účinnosťou.

Ten zvyšok

Zvyšok techník, hodnotených Dunslokym a jeho kolegami, zapadol niekam medzi. Nie sú úplne k ničomu, ale ani nie moc efektívne. Takéto techniky zahŕňajú mentálna imagináciu čiže vytváranie obrázkov na zapamätanie textu (vyžaduje to príliš veľa času a funguje len pri texte idúcim v ruka v ruke s obrázkom), rozvíjajúce vypytovaní čiže pokladanie sebe samému otázku "prečo" v priebehu čítania (je to vcelku otravné, niečo ako keď vás vaše štvorročné dieťa neustále ťahá za rukáv), vlastné vysvetlenie čiže donútenia sa vysvetliť do detailu obsah textu namiesto jednoduchého pasívneho čítania (tu efektivita záleží na kompletnosti a presnosti vašich vysvetlenie), prerušovaná prax čiže premiešanie rôznych druhov tém na učenie (neexistuje veľa dôkazov podporujúcich užitočnosť tejto metódy okrem motorických činností) a v neposlednom rade slovnej mnemotechnická pomôcky čiže spájanie nových slovíčok cudzieho jazyka s podobne znejúcimi slovenskými slovami. Mnemotechnická pomôcky síce fungujú, ale na naučenie jedného slovíčka potrebujete veľa času.

Všetky tieto techniky boli Dunloským a spol. označené ako "stredne" až "málo" užitočné či už pre nedostatok dôkazov pre odporúčania, alebo skrátka nie sú dobrou časovou investíciou. Ak chcete rozšíriť rámec svojho učenia, zahoďte zvýrazňovače a radšej si začnite vyrábať kartičky