Ktorý jazyk na svete je najťažšie?

Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom.  Lenže počet jazykov celého sveta sa odhaduje na 7000. Všetky sa človek určite nenaučí. Ale ktorý z jazykov je však najťažšie? Ako sa na to pozerá súčasná spoločnosť a odborníci?

Už dlhé roky sa odborníci snažia povedať, ktorý z jazykov je pre nás ten najťažší. Stále sa ale nezhodli. Medzi ľuďmi však panuje predstava, že najťažšie je čínština alebo Čeština. Lingvisti s touto možnosťou nesúhlasí. Naopak prichádzajú s úplne jednoznačnou odpoveďou. Všetko záleží na tom, aký máme jazyk materinský. A ďalej je to vec veľmi individuálna. Tvrdí totiž, že schopnosť učenia sa nového jazyka záleží hlavne na existujúcej jazykovej výbave a tiež príbuzenskom vzťahu jazykov.

Je jasné, že napríklad Slovák alebo Ukrajinec nebude mať problém naučiť sa po rusky, pretože sú to jazyky príbuzných a dosť podobné. A aj napriek tomu sa hovorí, že je ruština považovaná za jeden z najťažších jazykov sveta a hlavne Európy.

Pokiaľ ale pozeráme na príbuznosť jazykov ako smerodajnú, potom by sa zdalo, že bude najťažším jazykom, baskičtina, ktorá nepatrí do žiadnej jazykovej rodiny a nemá ani s žiadnymi jazykmi nič spoločné.

Čínština, kórejčina a japončina sú považované za veľmi ťažké jazyky a to hlavne vďaka svojej písanej forme. Čínski študenti tiež chodia do školy 12 rokov až toho polovicu štúdia venujú iba čínštine a matematike. Až tak je štúdium ich jazyka náročné. Každé dieťa sa počas svojej školskej dochádzky naučia 1850 znakov, z ktorých potom skladá skúšku. Lenže ani tento počet znakov nestačí na to, aby si človek prečítal obyčajný novinový článok. K jeho prečítaní je totiž nutné poznať aspoň 3000 znakov. Navyše je dokázané, že k tomu, aby sme porozumeli čínštine, je potrebné využívať kompletne celý mozog - pravú aj ľavú hemisféru, čo u európskych jazykov treba nie je.

Vedci však zostavili rebríček jazykov zoradený podľa obtiažnosti jazyka, ale s ohľadom na materinský jazyk. Aj tak sa však ukázalo, že medzi najťažšie jazyky sveta, pre anglicky hovoriace obyvateľstvo, patrí arabčina, čínština, kórejčina a japončina. V tesnom závese obtiažnosti je radená vietnamčina, turečtina, tamilčina, thajčana, sinhalčina, srbochorvátčina, ruština, poľština, filipínkina, nepálkina, laoština, kambodžská khmerština, maďarčina, moderná hebrejčina, fínčina, barmština, bengálčina, amharština a čeština.

Ak sa však pozrieme na tie najjednoduchšie jazyky sveta, potom medzi nimi zbadáme afrikánčina, jazyky severských krajín - dánčinu, holandčinu, nórčinu, švédčinu, ďalej potom taliančinu alebo francúzštinu.

Kde sa však umiestnil slovenský jazyk, nevieme.

Čínština je však jedným veľkým paradoxom. Na jednu stranu ide o veľmi zložitý jazyk, ktorý musíme vnímať pomocou oboch hemisfér, byť tak stále v strehu a naučiť sa obrovské množstvo znakov. Lenže ... na druhú stranu patrí čínska gramatiku medzi tie najľahšie na svete. Slová totiž nemení svoj ​​tvar. Rovnako tak je tomu u vietnamčiny. Preto sa každý Vietnamec ťažko učí skloňovať a časovať.

Čo je však jasné. Nejde len o samotný jazyk, ale aj o proces uvažovania v danom jazyku. Každý jazyk vyžaduje iné sústredenie a odlišné využívanie mozgu.

Ak sa teda učíte jazyky ako je angličtina, nemčina alebo francúzština, a hovoríte si, že sa tieto jazyky nedajú naučiť, potom vedzte, že taká čínština alebo baskičtina by bola oveľa ťažšia