Výber odboru štúdia: súboj pragmatizmu proti hlasu srdca

Súčasná generácia študentov si môže vyberať z tak pestrej ponuky rôznych škôl, študijných programov a odborov ako nikdy predtým. Vrátane mnohých odborov, o ktorých väčšina nezasvätených možno ani nevie, že existujú. Námatkovo je možno spomenúť treba odbory ako sú rekreologie, trvalo udržateľný rozvoj trópov a subtrópov, mongolistiku, fínskou filológiu alebo napríklad techniku termojadrovej fúzie. Občas počúvam až fatalistické súdy o tom, ako správna voľba zameranie štúdia nezvratne ovplyvní budúci život človeka. S ohľadom na dnešnú dobu žiadajúce si okrem iného tiež značnú flexibilitu, univerzálnosť a schopnosť neustále sa učiť novým zručnostiam, nemusí byť výber toho či onoho konkrétneho odboru pre budúci profesijný život tak určujúcim, ako by sa mohlo zdať a ako tomu bývalo predtým.

Jasná voľba, alebo zložité rozhodovanie?

To však neznamená, že by téma voľby "tej pravej" školy a "toho pravého" obore úplne stratilo na dôležitosti. Asi vždy bude premýšľanie nad tým, čo študovať, či už po základnej, či neskôr po strednej škole, jednou zo zásadných otázok a v niektorých prípadoch možno aj dilem mladého človeka. Iste sa medzi nami nájdu takí, ktorí majú už od detských rokov pomerne jasno, čo chcú vyštudovať a čomu sa v budúcnosti profesne venovať. V súčasnej dobe je ale pre mladých ľudí typickejší a častejšie naopak nevyhranenosť, čo je z veľkej časti danej práve dostatkom, teda skôr nadbytkom, rôznych študijných aj iných príležitostí. Ako už to tak býva, z väčšieho počtu ponúk sa väčšinou aj ťažšie vyberá. V mnohých prípadoch sa potom kľúčovou otázkou v rozhodovacom procese stane rozpor medzi tým, čo by ma viac bavilo študovať a čo má, zjednodušene povedané, "väčšia budúcnosť". Vzhľadom k tomu, že študovanie sa aj v Českej republike za predchádzajúci dve desaťročia premenilo vo viacmenej masovú záležitosť a že štruktúra absolventov logicky tak úplne nezodpovedá aktuálnemu stavu a požiadavkám trhu práce, stalo sa téma výberu'vhodných a perspektivních' odborov štúdia témou celospoločenským.

Prognózy a pragmatizmus

Od personalistov nezriedka počujeme, že by sa študenti mali k otázke voľby zameranie štúdia stavať predovšetkým pragmaticky. K téme má čo povedať dokonca aj pán prezident, ktorý s obľubou pri rôznych príležitostiach zmieňuje, že máme v našej krajine najviac kultúrnych antropológov na počet obyvateľov. Mnoho článkov a blogov tiež poukazuje na to, že máme príliš ekonómov, právnikov, filozofov, naopak málo učňov (štatistiky hovoria, že to nie je až tak pravda). Niektorí autori ponáhľajú is výpočtom odborov, ktoré jednoznačne budú v kurze aj do budúcna. Občas ide niektorý z autorov ešte ďalej a predpovedá, akí absolventi a odborníci budú najviac potrebné v roku 2020, 2030, 2050,... Vždy mám chuť zavolať im s dotazom, či bude tento rok na Vianoce v Prahe sneh, alebo ako dopadnú zápasy nasledujúceho kola futbalovej ligy. Nič proti prognózam a prognostikuje, ale to, ako bude vyzerať ekonomika a odborníci akých odborov a v akom počte budú potrebné, nikto skrátka vedieť nemôže.

Otázka budúceho uplatnenia je samozrejme namieste. Študovať trebárs aj vysnívaný odbor a neskôr zistiť, že je o takú špecializáciu v praxi minimálny až nulový záujem, určite dokáže spôsobiť veľké životné sklamanie a frustráciu. Na druhú stranu, ísť študovať odbor, ku ktorému nemám predpoklady, nijako zvlášť ma neoslovuje a hlavnou motiváciou je budúci lepšie uplatnenie na trhu práce a vidina vysokých zárobkov, tiež často nie je najšťastnejší voľbou. Samozrejme s určitou dávkou usilovnosť a vytrvalosti možno vyštudovať aj náročný odbor, ku ktorému daný študent nemá predpoklady a vzťah. V praxi je to ale spravidla celkom jasne spoznať. Lekára, ktorý má svoju prácu ako poslanie a vykonáva ju s najlepším vedomím a svedomím, nie je až tak ťažké odlíšiť od toho, kto sa ním stal len z dôvodu prestíže odboru a povolania. Učiteľa, ktorý vo svojej profesii nachádza naplnenie (v tomto prípade je asi vidina vysokých zárobkov mimo hru), tiež odhalíme celkom ľahko, rovnako ako toho, ktorý sa ním stal predovšetkým z toho dôvodu, že sa nedostal na inú fakultu ako pedagogickú. Ako sa hovorí, tzv.'lidí Na svojom místě' nie je nikdy dosť a treba aj vhodný výber odboru či sféry, v ktorej sa chce človek realizovať, môže veľmi pomôcť k tomu, aby takýchto ľudí bolo čo najviac.

Intuícia a vlastný úsudok vs. univerzálne rady

Čo teda záverom poradiť študentom, pre ktoré je premýšľanie nad budúcim štúdiom aktuálnom témou? Predpoklad budúceho uplatnenia je určite jedným z dôležitých kritérií, ktoré by sa malo vziať do úvahy. Nemalo by to byť však hľadisko úplne dominantné. Hoci treba o svojej budúcnosti nemáte úplne jasno, na čom nie je nič zlé, určite sami najlepšie viete, k čomu tiahne, čo vás v škole baví (samozrejme v rámci možností) a čo vás všeobecne zaujíma. Podobné rozhodovanie je tiež väčšinou skôr kolektívnym dielom v rámci rodiny ako čisto individuálnou záležitosťou, čo je určite dobre. Koniec koncov, kto iný by mal poradiť či prispieť svojimi názormi než tí najbližší? Ostatné názory, úvahy a články všetkých odborníkov, expertov a radil, ktorí presne vedia, ktoré odbory sú tie pravé, čo by budúca stredoškoláci a vysokoškoláci mali či nemali študovať a podobne, je treba brať s veľkou rezervou a potrebným nadhľadom. Nikto z nich totiž za vás na onej vybranej škole študovať nebude. Čo samozrejme platí aj pre autora tohto článku, ktorému zostáva už len zaželať šťastnú ruku pri výbere tej správnej školy presne pre vás:-)

Autor: Jiří Matěj BRŮNA

autor je zapísaný v českej knihe rekordov za najviac vyštudovaných škôl v najkratšom čase